| Ponuka stránky |
|
 |
| Kategórie |
|
|
| Verejný chat |
|
|
|
| Vaše Hlasovanie |
|
|
| Štatistiky |
Počet všetkých pripojených: 1 Hostia: 1 Užívatelia: 0 |
|
|
| Publikovanie |
 | |  |
|
Daja
AKO SA DÁ UŠETRIŤ
Asi 20 miliónov EUR ročne by mohla ušetriť verejná správa v SR, ak by mestá a obce presunuli z komerčných bánk do štátnej pokladnice viac ako 600 miliónov € pochádzajúcich najmä z podielových daní. Tieto peniaze každoročne skončia ako výnos resp. zisk komerčných bánk. Ak by účty miest a obcí boli v Štátnej pokladnici, o túto sumu by sa mohlo napríklad znížiť daňové zaťaženie občanov Slovenska. Vyjdú mestá a obce občanom v ústrety?
Pri analýze možných úspor a zároveň súčasnej neefektivity verejnej správy narazí každý záujemca na zaujímavý fakt. Kým štát, ale aj mestá a obce si požičiavajú za sadzby často okolo 4% (priemer nových úverov 3,25%), na účtoch miest a obcí v komečných bankách leží aktuálne 660 miliónov €. Takmer celá suma (90%) je uložená na neúročených alebo veľmi biedne úročených bežných účtoch (za sadzby okolo 0,20%). Tento úrokový rozdiel tzv. diferenciál v hodnote 3,05% zodpovedá približne 20 miliónov € ročne.
Je to podobné nehospodárne správanie, ako keď si v banke "A" požičiate spotrebný úver v hodnote 500 € za 4%, pričom v banke "B" máte bežný účet, na ktorom máte rovnakých 500 € úročených 0%. Má to logiku ? Nie. Teda ak nie ste finančný masochista resp. dobrovoľný sponzor komerčného bankového sektora. Ak by ste podobne postupovali v súkromnom sektore (napr. ako finančný riaditeľ stredne veľkého holdingu), zrejme by ste obratom prišli o svoje miesto. Vo verejnej správe to ale (takto) nefunguje. To čo platí pre ľavú ruku (štát), to pre pravú ruku (mestá a obce) zjavne neplatí. Schizofrénia alebo aj nehospodárnosť.
Verejná správa sa skladá z 2 zložiek - štátnej správy a samosprávy. Obe pritom majú obdobnú úlohu - efektívne spravovať naše dane a náš spoločný majetok a poskytovať nám dohodnuté služby. Kým ale jedna časť, štátna správa, sa s problémom úrokového diferenciálu vyrovnala jednoducho a bez problémov - zákonom prikazujúcim štátnym inšitúciám viesť účty v Štátnej pokladnici (ŠP je de facto zúčtovacia „banka" štátu) - v samospráve straty z úrokového diferenciálu pretrvali a pretrvávajú. ŠP je pritom pre mestá a obce otvorená a pár lastovičiek, teda miest a obcí, v nej svoje účty má. ŠP totiž má aj výhodu, ktorú komerčné banky neponúkajú - okrem spomenutej úspory pre verejné financie ponúka aj unikátnu ochranu pred exekúciami. O problémoch s exekúciami, občas aj s problematickými či nezákonnými, by viaceré mestá, napr. aj Banská či Považská Bystrica, vedeli písať. Často horzí úplné ochromenie fungovania mesta či obce, zastavenie mnohých verejných služieb obyvateľom. V čom je teda s presunom problém ?
Pri výmene názorov so združením miest a obcí (ZMOS) dokázala ŠP vyvrátiť všetky uvádzané argumenty ZMOS-u. Osobne ako makroekonóm vidím jeden vecný argument, hoci neuvádzaný ZMOS-om, aktuálne limitujúci presun vkladov miest do ŠP (nehovorím o „príručnej pokladničke" obce v najbližšej pobočke banky). Banky totiž zvyknú podmieňovať poskytnutie úverov tým, že mestá k nim presunú svoj platobný styk. Resp. občas mestám uvádzajú, že to zlepšuje ich bonitu. Umožňuje to bankám zarábať viac - nielen na samotnom úvere, ale aj na vkladoch a prevodných príkazoch - a tiež ľahšie vymáhať a inkasovať splátky úverov. S bonitou mesta ako klienta z pohľadu úverového rizika to ale nemá nič spoločné - iba s bonitou pohľadávky. Odhliadnuc od faktu, že takýto „bundling" (podmieňovanie poskytnutia jednej služby využitím inej služby - v tomto prípade podmieňovanie poskytnutia úveru využitím služieb platobného styku) je zo strany bánk na hrane súladu s platnými európskymi legislatívnymi snahami (pozri napr. proces „unbundlingu" v energetike), argument úplne padne pri porovnaní so štátom - ten si požičiava mnohonásobne viac, pričom platobný styk realizuje iba vo svojej „banke", teda ŠP.
Stačí teda v zákone rozšíriť takúto úpravu zo štátu na celú verejnú správu (teda aj mestá a obce) a problém by bol vyriešený. Akékoľvek podmienky tohoto druhu v úverových zmluvách by museli ustúpiť zákonu. A ušetrených 20 miliónov by si štát a komunálna sféra mohli spravodlivo rozdeliť (win-win deal pre obe strany) a najlepšie o túto sumu znížiť dane občanom.
by Marcel Klimek
|
| Kategória: Moje príspevky | Vložil užívateľ: Daja (22.09.2012)
|
| Zobrazenia: 323
| Hodnotenie: 5.0/2 |
| |
 | |  |
|
| Formulár prihlásenia |
|
|
| Vyhľadávanie |
|
|
|
