Aktuálne k dianiu na Slovensku a k požiadavke verejnosti podieľať sa na tvorbe Zákonov sme vytvorili tieto stránky, kde vám bude umožnené navrhovať nové, alebo pretvárať už existujúce Zákony a formovať ich do konečnej podoby.
Na tejto stránke môžete vyjadrovať svoje názory k politickým udalostiam na Slovensku. Môžete chváliť, či kritizovať konanie vlády a parlamentu SR, vyjadrovať sa k navrhovaným, alebo už schváleným zákonom. Môžete navrhovať aj vaše vlastné znenie zákonov a zdôvodniť opodstatnenosť vášho návrhu.
Ak vám ”leží v žalúdku” nejaká známa kauza, či sa vám osobne stala nespravodlivosť, alebo viete o niekom, kto si nevie poradiť so svojim problémom, načrtnite ho na tejto stránke - budeme vašou ”bútľavou vŕbou”. My ostatní ho preberieme v Komentároch a možno vám aj dobre poradíme - viac hláv, viac rozumu. Vaše príspevky uvidia všetci tí, ktorým ich dovolíte vidieť vo vašich nastaveniach.
Môžete pridávať aj príspevky, ktoré neopisujú situáciu aká v skutočnosti je, ale aká by mala byť. Príklad: ”Štátnym hmotným rezervám boli navrátené platinové sitká a aktéri tejto kauzy sa dobrovoľne priznali na polícii ku všetkým svojim majetkovým podvodom.”
Na tejto stránke máte možnosť prezentovať svoje výrobky, nový, alebo použitý tovar na predaj, alebo len zverejniť to, čo vás potešilo, alebo čím ste urobili radosť sebe a svojim blízkym.
Máte možnosť byť „tieňovými” poslancami a riešiť paralelne so Slovenským parlamentom aktuálne otázky Hlasovaním. Tu uvidíte, či sa vôľa ľudu zhoduje s vôľou našich volených zástupcov, ktorí riadia NÁŠ štát. Koľko svojich priateľov prizvete, s toľkými môžete zdieľať vaše názory. Za obsah vašich príspevkov Ľudový Parlament ZODPOVEDÁ a preto vás žiadame o dodržiavanie stanovených pravidiel.
Stále dookola si kladiem otázku, či je národ slovenský taký slepý, alebo sa len bojí konať a preto nás vždy každý národ „prevalcuje“. Zatiaľ čo všetci denne riešime cigánsku otázku, pád vlády a každodenné problémy, maďaróni si budujú svoj „nový štát“. Nikto z nás nechce dvojjazyčnosť na Slovensku, nechceme, aby nám vládla maďarská vláda, ale sami pre to nič neurobíme. Sme naozaj ten národ, ktorý sa spojí, len ak hrá Slovensko hokej? Vtedy sa ani nehanbíme za štátne symboly a hlásame, akí sme vlastenci. Ja osobne mám vlajku na balkóne 365 dní v roku a keď sa dohral hokej, tak nejaký náruživý fotograf odfotil môj balkón s popisom: „Niektorí vlastenci zabudli, že hokej už skončil“. Fotku umiestnil na stránky sociálnej siete. Takže o tomto to všetko je? Mám pochybnosti o tom, či môžeme používať spojenie „Slováci - vlastenci“. Tento článok vám predkladám z určitých dôvodov. Nemala som v pláne pokračovať v tejto téme, ale asi je potrebné národ vybudiť k tomu, aby sa postavil zo stoličiek a začal konať. My ako inteligentný národ vieme, že je treba, aby sa naše deti neučili v školách „prerobenú históriu“ tak, ako to robia naši južní susedia. Opäť som sa snažila o slušný rozhovor s členom maďarskej menšiny (pomenujem ho ON) a sama som mala problém sa udržať na úrovni slušnosti. Počas rozhovoru som sa zamýšľala nad tým, či chceme ako Slováci dvojjazyčnosť v Maďarsku, či chceme tabule v slovenskom jazyku. Takto reagoval ON na otázku, prečo to vlastne robia. Odpoveď bola priam nezmyselná. „To isté môžete žiadať aj vy.“ Ja osobne nemám pocit, že by sme niekedy takéto niečo chceli. Chceme mať jeden úradný jazyk a to slovenský. Na sociálnej sieti som objavila skupiny aktivistov,, ktorí „fyzicky“ bojujú za dvojjazyčnosť na juhu Slovenska. Keď som sa do tej skupiny dostala, mráz mi chodil po chrbte. ON sa vyjadril: „Títo ľudia sa snažia o zachovanie dvojjazyčnosti na tabuliach a nápisoch v mestách, kde žijú Maďari. Vždy sa budeme o dvojjazyčnosť snažiť a nikdy to nevzdáme. Budeme nasledovať Štúra“. Z tohto tvrdenia som mala pocit, že ON trpí schizofréniou a už len toto tvrdenie považujem za fantazmagóriu, lebo „chceme dvojjazyčnosť, budeme nasledovať Štúra“. Aktivisti z tejto národnostnej menšiny začali vyrábať dopravné značenia s prekladom miest a fyzicky ich stavali k cestám. Polepili dopravné značky nálepkami v maďarčine, kde žiadajú dvojjazyčnosť. V tomto sa ja cítim diskriminovaná a tak by sa mal cítiť každý. Keby mňa chytili pri lepení nálepiek od SHO na dopravné značky, bolo by to ničenie štátneho majetku. Tak isto aj dopravné značenia, ktoré umiestnili k cestám by mal štát považovať za nelegálnu stavbu na štátnom pozemku. Viditeľne sa zase štát hrá na slepého. Tým, že my ako národ slepí nie sme, tak sme im sľúbili, že prídeme značenia zbúrať. ON samozrejme poskytol odpoveď: „Príďte zbúrať, postavíme ďalšie. Príďte zbúrať aj tie, postavíme ešte viac. Čím viac do nás budete tlačiť, tým budeme zomknutejší. Začnete nám lámať ruky, začneme sa brániť. A je to boj! TOTO chcete?“ Toto by mala byť pre nás výzva. Denne sa prepiera cigánska problematika, ale ja mám za to, že by sme mali zastaviť hlavne ničenie našej krajiny zo strany maďarónov a Maďarov. Ja osobne som mu poslala presné znenie jazykového zákona. Na jeho vyjadrenia som reagovala: „ Ja ako Slovák, inteligentný Slovák viem, že ak chcem žiť v inej krajine, musím rešpektovať zákony danej krajiny, ctiť si ústavu a ovládať jazyk danej krajiny. Ubezpečila som ho, že tak ako oni nikdy neprestanú, tak ani my. Nie je nás veľa, ale máme energie na rozdávanie. Preto každý, kto si tento článok prečíta, mal by sa zamyslieť, či nie je možné urobiť viac ako sedieť pri počítači a písať o tom, ako na juhu aktivisti lepili nálepky. Nikdy nezmeníme to, že si Maďari prerábajú históriu na svoj obraz, že nás napádajú za to, že sme im údajne zobrali územie, lebo toto robia roky. Môžeme ale brániť našu zem a urobiť všetko preto, aby nám ju nikdy nikto nezobral. Vážime si osobnosti slovenského národa a vďaka nim tu dnes ešte sme, máme svoj vlastný jazyk a svoju krásnu zem - Slovensko. Mali by sme ísť v šľapajach slovenských osobností a nedať inému to, čo dali osobnosti slovenského národa nám.