Viem jedno hniezdo. Rád ho mám. V ňom ako v Božej sieti je mnoho otcov, mnoho mám a mnoho detí.
To hniezdo uvil Stvoriteľ. A sám aj určil komu: koho tam pozve prebývať do človečieho domu, kto si bude smieť odomknúť a zamknúť bránu, kto pluhom krájať ako chlieb zem Bohom darovaná.
Viem jedno hniezdo, rád ho mám, hreje ma dňom i nocou, vystlané mäkkou vravou mám a mozoľami otcov.
Môj dobrý Bože, zhliadni naň. Stráž nám ho neustále. Ach, aspoň Ty ho Veľký chráň. Keď si stvoril malé.
